Južná Afrika čelí obrovským výzvam, ako sú chudoba, nezamestnanosť a nerovnosť čo vyvoláva obavy o budúcnosť krajiny napriek tomu, že prechádza najväčšou politickou zmenou od konca apartheidu. Po tom, čo Africký národný kongres (ANC) 29. mája stratil väčšinu v parlamentných voľbách sa očakávajú týždne náročných rokovaní medzi ANC a jej rivalmi o vytvorení vládnej koalície.
Väčšina strán, vrátane ANC a jej najväčšieho rivala Demokratickej aliancie, sa zhoduje na udržaní alebo zvýšení podpory príjmu pre dospelých, vrátane mesačných Covid príspevkov pre najchudobnejšie domácnosti. ANC však vo svojich prísľuboch ide ďalej a ešte týždeň pred voľbami oznámila záväzok premeniť Covid príspevok na univerzálny základný príjem (UBI) do dvoch rokov od vzniku novej vlády.
Ako informoval portál Mail & Guardian, až 55% obyvateľov Juhoafrickej republiky žije pod hranicou chudoby a miera nezamestnanosti dosahuje alarmujúcich 41%.
Chudoba a nezamestnanosť ako hlavné problémy krajiny
Juhoafrická republika je najnerovnejšou krajinou na svete, a to tak z hľadiska bohatstva, ako aj príjmov. Táto nerovnosť nie je spôsobená len nezamestnanosťou, ale aj obrovskými rozdielmi v platoch medzi zamestnanými.
Politické strany a ich postoj k univerzálnemu základnému príjmu
Napriek týmto alarmujúcim číslam sa zdá, že politické strany nevenujú dostatočnú pozornosť myšlienke univerzálneného základného príjmu. Africký národný kongres (ANC) potvrdil svoj záväzok k existujúcim grantom, ktoré poberajú asi 18 milióny ľudí. Demokratická aliancia (DA) sa zameriava hlavne na zvýšenie podpory pre deti.
Strana Rise Mzansi je menej naklonená sociálnym grantom a sľubuje skôr kombináciu grantov, potravinových lístkov, vlastných záhrad a prístupu k lacným potravinám. Ekonomickí bojovníci za slobodu (EFF) sľubujú zdvojnásobenie hodnoty existujúcich grantov pre starších ľudí, deti a ľudí so zdravotným postihnutím.
Strana Good je oveľa optimistickejšia ohľadom sociálneho zabezpečenia a sľubuje nepodmienený základný príjem vo výške 999 randov mesačne pre tých, ktorí zarábajú menej ako 1000 randov mesačne. ActionSA je jedinou stranou, ktorá vidí v univerzálnom základnom príjme ekonomický stimul a sľubuje jeho zavedenie na počiatočné obdobie troch rokov.
Štúdie ukazujú, že po voľbách sa vlády často prikláňajú ku konzervatívnym politickým kompromisom, čo nevyzerá dobre pre tých, ktorí dúfajú v redistributívnejšiu koaličnú vládu.
Akákoľvek budúca vláda, ktorá sa zaviaže k zavedeniu skutočných zmien, bude musieť tvrdo premýšľať a hľadať rady od ústavných odborníkov a investorov, aby objavila spôsoby, ako priniesť úžitok väčšine obyvateľov Juhoafrickej republiky. Nezáujem väčšiny strán o univerzálny základný príjem je znepokojujúcim signálom pre budúcnosť krajiny.
Ak sa však podarí tento plán skutočne naplniť, Južná Afrika by sa stala prvou krajinou na svete, ktorá by zaviedla pravidelný príspevok pre všetkých ľudí vo veku 18 až 59 rokov bez podmienky hľadania práce.
Niekoľko krajín v obmedzenom rozsahu už experimentovalo s rôznymi formami univerzálneho základného príjmu. Zavedenie univerzálneho základného príjmu dokonca navrhujú aj technickí vizionári, ktorí vyvíjajú pokročilú umelú inteligenciu. Podľa nich by to mohlo zmierniť následky úbytku pracovných miest spôsobených práve umelou inteligenciou.
Pôvodný článok pod názvom The overlooked potential of basic income in addressing socio economic crises (Autor: Isobel Frye) bol publikovaný na webe Mail & Guardian, dňa 15. mája 2024.
Zdroj fotografií: freepik.com
