Osamelí ľudia zomierajú skôr. Pocit osamelosti zabíja výrazne rýchlejšie ako fajčenie 15 cigariet denne či vypitie šiestich pohárov alkoholu každý deň. Preto niet divu, že Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila osamelosť za hrozbu pre verejné zdravie v globálnom meradle.
Podľa informácií publikovaných v magazíne Forbes, na alarmujúce dôsledky sociálnej izolácie a nedostatku zmysluplných medziľudských vzťahov nedávno upozornil aj hlavný lekár USA Dr. Vivek Murthy.
Najohrozenejšou skupinou sú seniori
Výskumy potvrdzujú, že osamelosti sú najviac vystavení seniori. Starší ľudia sa cítia častejšie prehliadaní a osamelí. Podľa vedcov súvisí miera prežívanej osamelosti s vekom. Krivka má tvar písmena U: najviac osamelí sa cítime v tínedžerskom veku, potom osamelosti v strednom veku ubúda a v seniorskom veku prudko narastá.
Hlavnou príčinou osamelosti seniorov je zhoršená mobilita. S pribúdajúcim vekom je pre človeka čoraz ťažšie vyjsť po schodoch či odniesť si nákup. Seniori sa preto podobným aktivitám začnú vyhýbať, čo ich viac izoluje a bráni v nadväzovaní kontaktov s okolím.
Ďalším závažným problémom je strata sluchu. Až dve tretiny starších ľudí majú problémy so sluchom, no iba 10 až 30 percent z nich používa načúvacie prístroje. Pritom práve reč je kľúčom k vytváraniu spoločenstva. Rozhovory pomáhajú prekonávať bariéry a zbližovať ľudí. Nepočujúci seniori tak prichádzajú o dôležitý spôsob nadväzovanie kontaktov, čo ich vháňa do ešte väčšej osamelosti.
Ženy, chudobní a menej vzdelaní sú najzraniteľnejší
Osamelosti medzi seniormi narastá naprieč krajinami. Hoci sa miera osamelosti líši, stúpajúci trend v seniorskom veku je všeobecný, či už ide o Britániu, Nemecko alebo Austráliu.
Niektoré skupiny sú však ohrozenejšie viac. Patria k nim ženy, ľudia s nižším vzdelaním a ľudia s nižšími príjmami. Osamelosti úzko súvisí s chudobou a USA sú v chudobe expertom – spomedzi krajín OECD má jednu z najvyšších mier chudoby.
Pôvodcovia osamelosti dnešnej doby: auto a predmestia
Auto-centrická kultúra je významným faktorom, ktorý prispieva k rastu osamelosti. Uprednostňovanie áut pred pohybom vo verejnom priestore bráni ľuďom stretávať sa a redukuje príležitosti pre vznik zmysluplných sociálnych interakcií.
„Dopravná politika a územné plánovanie v USA dlhodobo uprednostňuje automobilovú dopravu a suburbanizáciu, takže milióny Američanov žijú v štvrtiach, kde sa všade musia voziť autom, väčšinou osamote, a nemajú takmer žiadnu šancu interagovať so susedmi,“ uviedol odborník James F. Sallis.
Prostredie, v ktorom žijeme, formuje naše interakcie. Ak je prispôsobené hlavne autám, vznikajú neprechodné mestá a nedostatok verejných priestorov. To sťažuje spoločenské kontakty a bráni vytváraniu hlbších komunitných väzieb.
Aké sú zdravotné riziká osamelosti?
Osamelí ľudia majú o 25 % vyššie riziko úmrtia na rakovinu a o 32 % vyššie riziko úmrtia na mŕtvicu. Riziko srdcových ochorení je u nich vyššie až o 29 %.
Čo sa týka demencie, ľudia trpiaci osamelosťou ju majú 1,5-krát vyššiu pravdepodobnosť, že ju dostanú, v porovnaní s ľuďmi s bohatým spoločenským životom.
U pacientov so zlyhávaním srdca, ktorí sa cítili veľmi osamelí, bolo riziko úmrtia až 3-krát vyššie v porovnaní s tými, čo sa necítili osamelí. Mali tiež o 68% vyššiu pravdepodobnosť hospitalizácie v priebehu roka.
Je zrejmé, že osamelosť úzko súvisí so zlým zdravotným stavom. Ťažko však posúdiť, či osamelosť priamo spôsobuje zdravotné problémy, alebo či ľudia s určitými zdravotnými ťažkosťami majú skôr sklon k osamelosti. Aj keď osamelosť nemusí byť priamou príčinou zdravotných problémov, rozhodne zvyšuje riziko predčasného úmrtia. Je to varovný signál, že niekto zúfalo potrebuje pomoc. Mali by sme mu začať venovať pozornosť.
Ako riešiť rastúcu osamelosť?
Sociálne kontakty potrebujeme rovnako ako jedlo. Pocit osamelosti je signál, že nám niečo dôležité chýba – náš mozog nám tým dáva najavo, že máme hlbokú nenaplnenú potrebu. Samota aktivuje rovnaké časti mozgu ako hlad. Keď sme osameli, „hladujeme“ po zmysluplnom kontakte.
Aby sme zvládli krízu osamelosti, prvým krokom je pripustiť si, čo sa deje. Kým nepriznáme naliehavosť tohto problému, nič sa nezmení. Druhým krokom je uvedomiť si, že ide o systémový problém. Dlhodobé riešenia preto musia prísť na úrovni verejných politík, nielen na úrovni jednotlivcov.
Keď Londýn na konci 19. storočia odstránil choleru, podarilo sa to vďaka zmenám v odpadovom hospodárstve, nie vďaka novým liekom. Ak chceme riešiť pandémiu osamelosti, potrebujeme podobný prístup. Problémy verejného zdravia sú totiž zároveň sociálnymi problémami a naopak.
Pôvodný článok pod názvom Battling Loneliness: The New Public Health Crisis (Autor: William A. Haseltine) bol publikovaný v magazíne Forbes, dňa 29. mája 2024.
Zdroj fotografií: freepik.com
